Snáď blbý deň, možno nesprávny čas, no zaskočilo to oboch nás a v nás. Čas je čas, no túžba je hrou, hrá sa s mojou a tvojou mysľou. Chcem počuť srdce biť. Moje, Tvoje ,pre všetko, pretože všetko by to mohlo krásne byť. Tak kam ideš? Kam odchádzaš? Krásnym veciam zbohom dávaš.

Pierko. Držiac ho v dlaniach a dívať sa len tak naň. V očiach hrá plameň. Páli ma pri srdci. Cítim sa fajn. Zaraz fúkne vánok slabý , pierko z dlaní ulieta mi. Plameň v očiach zhasína. Zaraz cítiť chlad. Zhaslo svetlo, klik – klak. Taaak a je to tak. Už nemáš kľúč. Už nemôžeš vpustiť lúč. Ani kúsok svetla, aby mi hlava neulietla. Niekam k oblakom kde sa […]

Priznať sa? Sám pred sebou to stačí. Ostatné príde s tým. Budíš sa, líhaš si deň čo deň a pýtaš sa… …čo ďalej ? Čas toľko si vzal a presa dal. Menej a viac. Iný a iná, nový a nová x-tá a predsa jediná.